Peru pred príchodom Španielov

Kuelap

Peruánske dejiny sú veľmi obsiahle a zahŕňajú udalosti, kultúry a osobnosti v rozsahu niekoľkých tisícok rokov. Pre lepší prehľad sa však dajú rozdeliť na tri hlavné časové úseky, ktoré si stručne priblížime aj my. Prvým je Peru pred príchodom prvých španielskych dobyvateľov, druhým Miestokráľovstvo Peru ako hlavná kolónia Španielska v Južnej Amerike a tretím Peru v podobe republiky, ktorá s menšími obmenami pretrvala dodnes. Pozrime sa teda nato ako Peru vyzeralo skôr než na jeho územie vkročila noha akéhokoľvek Európana.

Príchod prvých obyvateľov do Peru

Predpokladá sa, že úplne prví ľudia prišli na územie dnešného Peru koncom poslednej doby ľadovej, to znamená približne pred 15 000 rokmi. Boli spoločnosťou lovcov a zberačov a na morskom pobreží sa venovali aj rybolovu. Potom čo ľadovce ustúpili a klíma sa oteplila, mohli zísť do údolí a začať sa venovať pestovaniu plodín, domestifikácii a následnému chovu zvierat. Prvé obydlia v Peru sú vytvárané z rastlín a o niečo neskôr sa pri ich tvorbe začínajú využívať aj kamene a hlina. Ľudia postupne prichádzajú na to ako možno spracúvať textílie a iné materiály, vďaka čomu sa začínajú venovať aj rôznym remeslám. Rozvíja sa viera v sily mocnejšie než je tá ľudská a rozvoj náboženstiev vedie k stavbe prvých chrámov a miest okolo nich. Takto rozvinuté skupiny ľudí už môžeme označiť za civilizácie.

Peruánske civilizácie

Nie je tomu tak dávno, čo sa prišlo nato, že v Peru vznikla asi 3000 rokov pred naším letopočtom najstaršia civilizácia celého amerického kontinentu a to približne v dobe kedy sa rozvíjal paralelne aj staroveká Mezopotámia, Egypt, Čína a India. Potvrdili to nálezy objavené v oblasti Caralu na sever od Limy. Tu žila kultúra, ktorá ešte nepoznala keramiku, mala však znalosti z astronómie a využívala ich v poľnohospodárstve. Netrvalo dlho a na území krajiny sa rozvinuli aj ďalšie civilizácie. Ich stavby sú čoraz monumentálnejšie, vo veľkom pestujú kukuricu a prichádzajú nato, ako možno spracúvať kovy. Neboli riadené ozbrojenou silou, ale náboženstvom a kňazi tak mali dominantné postavenie v týchto spoločnostiach.

Caral Supe in Peru

Z nich bola významnou napríklad kultúra Chavínu, ktorá sa rozvíjala v oblasti chrámu Chavín de Huántar, v dnešnom regióne Áncash. Jej členovia mali veľký rešpekt ku svojim bohom a uctievali amazonské živočíchy, ako sú hady, jaguáre a kajmany. Ľudia Chavínu mali veľký vplyv, ktorý sa po Peru rýchlo šíril a na jeho základe vznikali aj mnohé ďalšie jednotné ľudské spoločenstvá. Preto sa o kultúre Chavínu často hovorí aj ako o matke andských civilizácií alebo o panperuánskej kultúre.

Bližšie k pobrežiu severného Peru následne vzniká civilizácia Cajamarca, ktorej obdiv k slnku, mesiacu a hviezdam je dodnes viditeľný v objavoch keramiky. Na južnom pobreží v tom istom čase žije aj kultúra Paracas, známa svojou záľubou v pohrebných rituáloch, ktorú dokazujú viaceré zachované múmie a lebky. Ešte viac na juhu na brehoch jazera Titicaca a pri hraniciach s Bolíviou napokon zakladá svoje obydlia ľud Pucará, zachovajúci po sebe mnohé monolity.

Paracas textil

V nasledujúcich storočiach vládla severnému pobrežiu Peru kultúra Močika, ktorá vlastnila silné ozbrojené zložky a s ich pomocou šírila svoju moc. Zanechala po sebe významné archeologické náleziská aj rozličné keramické predmety. Na juhu nastúpila na miesto ľudí z Paracasu Nazca, ktorej spoločnosť privádza do púští akvadukty a ktorej sa občas zvyknú pripisovať záhadné objekty známe ako Línie v Nazce. Aj v oblasti dnešného hlavného mesta sa vytvorila samostatná civilizácia Lima a jej prvoradá šikovnosť spočívala v stavbe hlinených stupňovitých pyramíd.

Nazca Cahuachi

Ešte pred rozkvetom ríše Inkov vytvoril v Peru prvé jednotné impérium ľud Wari a riadil ho zo súčasného regiónu Ayacucho v strednom Peru. V ňom založil prvé mestá, kde sústredil obyvateľov predtým roztrúsených po horách. Kultúru Močiku na severe v rozvoji predbehli Lambayeque a Chimú a stopy svojej prítomnosti zanechali v podobe artefaktov zo zlata, striebra a medi. V oblasti džungle si získala dominanciu civilizácia Chachapoyas, venujúca mnoho času uctievaniu svojich predkov. No a v oblasti Limy ešte nakoniec zažiarila predposledná kultúra, Chancay, zaujímavá vďaka svojmu talentu pre rezbárstvo a textílie.

Machu Picchu

Všetky tieto kultúry sa však koncom 15. storočia stali súčasťou čoraz rozsiahlejšej a mocnejšej ríše Inkov. V časoch svojho najväčšieho vplyvu patrilo do tohto impéria celé Peru, vrátane veľkej časti zvyšku kontinentu. Inkovia po sebe dodnes zanechali rozsiahle kultúrne a historické dedičstvo, ktorého najznámejšou ukážkou je Macchu Picchu. Poznáme aj ich jazyk kečuánčinu a vieme, že sa dorozumievali prostredníctvom uzlového písma quipu. Je otázne až do akej miery sa Inkská ríša mohla rozvinúť, ak by ju v roku 1535 neporazili španielski dobyvatelia, ktorí následne pretvorili peruánske územie na kolóniu španielskeho kráľovstva.

Fotografie: Wikimedia.org

Ohodnotiť článok
[Spolu: 1 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tento web používa súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close