Peru ako španielska kolónia

Francisco Pizarro, socha

predchádzajúcom článku ste sa mohli dočítať, že skôr než prišli do Peru Španieli a ostatní Európania, v krajine sa rozvíjali mnohé kultúry, vrátane tej najmocnejšej z nich, Inkskej ríše. Teraz sa pre zmenu pozrieme na zúbok tomu, ako bola táto ríša dobytá conquistadormi zo Španielska, ako z nej spravili súčasť svojho koloniálneho systému a napokon ako sa tento systém zrútil a Peru si po boku iných latinskoamerických národov vydobilo svoju nezávislosť.

Koniec impéria Inkov

Napriek tomu, že rozvoj Inkskej ríše stále pokračoval, v posledných rokoch svojej existencie sa ocitla v kríze. Vyvolali ju nezhody bratov Huáscara a Atahualpu, ktorí po smrti svojho otca a vládcu Inkov, Huayanu Capaca, rozpútali v krajine občiansku vojnu, keďže každý z nich túžil nastúpiť na miesto zosnulého otca. Z konfliktu vyšiel v roku 1532 víťazne Atahualpa, dôvod na radosť mu však dlho nezostal. V tom istom čase sa totiž stretol s conquistadormi, prichádzajúcimi pod velením Francisca Pizarra zo Španielska.

Zajatie Atahualpa Španielmi

Tí síce počtom veľmi nevynikali, podporili ich však ľudia, ktorí stáli pôvodne na strane porazeného brata Huáscara. S ich pomocou Španieli Atahualpu v Cajamarce zajali a hoci jeho prívrženci za svojho vládcu zložili výkupné z veľkého množstva zlata, Pizarro a jeho muži ho aj tak odsúdili k smrti a zabili. Atahualpa sa tak posledným vládcom Inkov. S výraznou pomocou domorodých kmeňov, ktorí sa pod nadvládou Inkov cítili utláčaní, pokračovali Španieli v dobývaní Inskej ríše, až si ju napokon úplne podrobili.

Nadvláda španielskej koruny v Peru

Príchod Španielov viedol čoskoro k drastickému úbytku pôvodnej populácie, keďže so sebou priniesli choroby, na ktoré nebol imunitný systém tunajších ľudí zvyknutý a oni tak umierali aj na ochorenia, ktoré už v tých časoch neboli v Európe smrteľné. A hoci sa moc Inkov v Peru už skončila, nebola nadvláda Španielov v krajine ani zďaleka pokojná a často sa proti nej zdvíhali rebélie a snahy o revolúcie. Aj medzi samotnými dobyvateľmi vládli rozpory a trvalo niekoľko desaťročí, kým sa celková situácia relatívne upokojila.

Catedral de Lima

V roku 1535 bolo na pobreží stredného Peru založené Mesto kráľov (Ciudad de los Reyes), čiže dnešné hlavné mesto Lima. V ňom sa začala sústreďovať moc, ktorá pôvodne prináležala mestu ríše Inkov, Cuscu. Lima sa tak stala centrom novovytvoreného Miestokráľovstva Peru, kde vládli miestokráli nasledujúce takmer tri storočia.

Vďaka rozsiahlym zdrojom nerastných surovín začala kolónia rýchlo prosperovať a prístav Callao fungoval ako mesto obchodu, spájajúce Peru so zvyškom sveta. V kolónii prísny triedny systém, v ktorom sa detailne odlišovali medzi potomkami európskych dobyvateľov a pôvodným obyvateľstvom. Súčasne sú do Peru privážaní otroci z Afriky a do miestnej kultúry sa tak dostáva černošský vplyv. Domorodé náboženstvá boli potláčané a na ich miesto nastupovalo kresťanstvo, podobne ako v Španielsku, hlavne vo svojej katolíckej podobe. Európania zakladajú nové mestá Trujillo, Arequipa, Huancavelica a ďalšie, zatiaľčo pôvodné mestá Cusco a Cajamarca tiež dostávajú inú podobu.

Plaza de Arequipa

Koncom 18.storočia sa však už moc španielskej koruny oslabuje a upadá, zatiaľčo vplyv Veľkej Británie a Francúzska v Európe rastie. To viedlo k tomu, že Španielsko začalo postupne strácať kontrolu nad svojim koloniálnym impériom, čo využili vo svoj prospech stále prítomné revolučné sily. Ich prvým veľkým prejavom bola rebélia Tupaca Amaru II. v roku 1780. Španielsko podľahlo v roku 1810 Francúzsku Napoleona Bonaparteho a tento fakt ešte viac otvoril dvere latinskoamerickej nezávislosti. Posledný miestokráľ José Fernando de Abascal síce dokázal niekoľko rebélií poraziť, ani on však naveky revolučným hnutiam odolávať nedokázal.

Koniec španielskej nadvlády v Peru

Začiatkom 20.rokov 19.storočia sa na území stretávajú dve veľké revolučné vlny, hnutie vedené Simonom Bolívarom zo severu a vlnu prichádzajúcu z južného smeru riadil José de San Martín. V tomto čase vznikajú aj prvé národné symboly Peru, vlajka a štátny znak, ktoré síce neskôr prešli zmenami, zachovali si však pôvodné farby v odtieňoch bielej a červenej. Severný región si vydobil svoju nezávislosť koncom decembra 1820 a jej dosah sa neskôr rozšíril na celé územie krajiny. Akt nezávislosti Peru bol podpísaný 15.júla 1821 a o pár dní neskôr, 28. júla 1821 bol slávnostne zverejnený na ceremónii San Martínom. Až do dnešných dní je tento dátum národným dňom Peru, ktorý sa vo veľkom oslavuje v podobe Fiestas Patrias.

Flotila Peru, Callao

Hoci formálne už teda bolo Peru nezávislé, ešte niekoľko nasledujúcich rokov plných bojov trvalo, kým sa tento fakt podarilo definitívne na celom teritóriu presadiť. Koniec vojenských operácií v Peru nastal v januári 1826 a súčasne s nastolením mieru sa v krajine vytvoril priestor pre éru republiky.

Fotografie: © BigStockPhoto.com, Wikimedia.org

Ohodnotiť článok
[Spolu: 1 Priemer: 5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tento web používa súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close